Popis není dostupný

V európskej právnej kultúre má inštitút zákazu reformatio in peius hlboké korene siahajúce do obdobia antiky. Jeho podstata spočíva v zákaze zmeny postavenia obžalovaného k horšiemu, ak bol opravný prostriedok podaný len zo strany obžalovaného alebo ak ho podala iná oprávnená osoba v jeho prospech. V slovenskej právnej úprave inštitútu zákazu zmeny k horšiemu sa odzrkadľujú nedostatky právnej úpravy správneho trestania v podmienkach Slovenskej republiky. Kým v oblasti trestného práva a v oblasti priestupkového práva ako zásada opravného konania inštitút zákazu reformatio in peius upravený je a v praxi sa uplatňuje, v rámci vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti za iné správne delikty ako priestupky je situácia podstatne komplikovanejšia. Pre zodpovedanie otázky, či sa v určitom konaní o správnych deliktoch má zásada zákazu reformatio in peius použiť, prípadne v akom rozsahu, je nevyhnutné identifikovať a analyzovať právny predpis regulujúci konanie o určitom správnom delikte. Vzniká tým však rozdielny právny režim uplatňovania zákazu reformatio in peius v prípade obvineného z priestupku a v prípade obvineného z iného správneho deliktu. Otázku uplatnenia zákazu reformatio in peius v konaniach o iných správnych deliktoch možno teda z pohľadu súčasnej právnej úpravy a názorov odbornej verejnosti označiť za ambivalentnú a za značne rozporuplnú. Predkladaná monografia obsahuje charakteristiku základných pojmov a inštitútov správneho trestania a zákazu reformatio in peius, ďalej analýzu vybraných medzinárodných prameňov správneho práva trestného (Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, odporúčania Výboru ministrov Rady Európy, vybrané pramene správneho práva trestného na úrovni Európskej únie) a vnútroštátnych prameňov správneho práva trestného (Trestný poriadok, zákon o priestupkoch, Správny poriadok, osobitné predpisy upravujúce skutkové podstaty iných správnych deliktov, Správny súdny poriadok) z pohľadu nevyhnutnosti aplikácie zákazu reformatio in peius v správnom trestaní. Následne je podrobne analyzovaná súvisiaca medzinárodná aj národná súdna judikatúra, ktorá má vzhľadom na neurčitosť právnej úpravy tejto problematiky veľmi dôležitú interpretačnú úlohu. V monografii sa tiež nachádza právna úprava inštitútu zákazu reformatio in peius v právnych poriadkoch Poľska, Maďarska, Rakúska a Českej republiky.

Súčasná právna úprava správnych deliktov je v Slovenskej republike obsiahnutá v mnohých právnych predpisoch a absentuje jej kodifikácia. Čiastočnú kodifikáciu možno zaznamenať len pri priestupkoch ako jednom z druhov správnych deliktov, a to v zákone o priestupkoch. V posledných desaťročiach sa intenzita správneho trestania (v legislatívnej aj v aplikačnej rovine) výrazne zvyšuje. Obzvlášť dynamický rozvoj je zaznamenaný pri správnych deliktoch právnických osôb. V súčasnosti sa odhaduje, že právny poriadok obsahuje okolo 200 zákonov obsahujúcich skutkové podstaty správnych deliktov právnických osôb a že takmer každý novoprijatý zákon z odboru správneho práva zahrňuje tiež ustanovenia o správnych deliktoch. Cieľom monografie je poskytnúť rozbor vybraných inštitútov právnej úpravy správnych deliktov právnických osôb a poukázať na najzávažnejšie teoretické a praktické problémy súvisiace s ich sankcionovaním. Zároveň je snahou autorky predložiť úvahy de lege ferenda vo vzťahu k možnej budúcej jednotnej právnej úprave správnych deliktov právnických osôb, ktoré sú formulované na základe poznatkov získaných pri vypracovaní jednotlivých kapitol monografie. Predkladaná publikácia by mala slúžiť ako ďalší prameň relevantných informácií vzťahujúcich sa na problematiku správnych deliktov právnických osôb, ako aj možná inšpirácia slovenského zákonodarcu pri tvorbe kodifikovanej úpravy tohto druhu správnych deliktov či komparatívna štúdia vybraných inštitútov fenoménu správnych deliktov právnických osôb v slovenskej a zahraničnej právnej úprave aj náuke.