Niežeby sa literatúra vyhýbala svetu súčasných outsiderov, jednako nebýva bežné, aby antihrdinovia, niekedy z kyberpunkového prostredia, znepokojovali situáciami, keď sa zdanlivo nič nedeje. Dokonca spôsob, akým komunikujú, poukazuje skôr na nonsens mimo nich než na vyprázdnenosť reči. Azda najvýstižnejšie to znázorňuje poviedka Jama, ucelený obraz o spoločenskom bahne. Po prečítaní nejednej poviedky zostáva stopa nutkajúca k zamysleniu, pochopenie, že nad absurdné, drsné i scestné okolnosti sa nedá povzniesť inak než iróniou, zachovaním odstupu od udalostí. Iste, sýty hladnému neverí. Fajčáka, našťastie, neodrádza jeho postoj, v poviedkach tvorí svoju vlastnú pravdu. A že v skutočnosti to nie je až také zlé? Tým horšie pre skutočnosť.