Tomáš Staněk (1952)

Tomáš Staněk
CZ | EN

Zatím žádný popis

Seznam knih

Autor nemá žádné série


Periferní průvodce Prahou

Popis není dostupný


Prázdniny

Prázdniny (2023)

Album zachycuje hlavního hrdinu a dva měsíce jeho pomaturitních prázdnin, během nichž se začlení do graffiti scény, stane se součástí party a s ní pak prožívá dobrodružné, formativní i značně vypjaté situace v prostředí nočního centra Prahy. Příběh popisuje euforii ze svobody, pocitu sounáležitosti s kmenem, a adrenalin z tvůrčí trestné činnosti, stejně jako stinné stránky života na hraně - násilí, drogy a morální dilemata, jimž maturant z dobré rodiny čelí v polosvětě pražské "scény". Letní dobrodružství se tak stává čím dál tím více příběhem vnitřního boje jednotlivce, vztahy se začínají vyostřovat, atmosféra houstne, charakter se láme. Kromě psychologické roviny jsou Prázdniny i volnou parafrází na Foglarovu Stínadelskou trilogii. Ústřední pětičlenná parta se pouští do křížku s konkurenční skupinou, za níž se formuje hrozivá síla "Vontů" - v prostředí současné Prahy reprezentovaná chuligány. Vzkazy na zdech, noční bitky a honičky střídá romantika objevování městských zákoutí nebo výprav do přírody. Knížka zachycuje jedinečnou atmosféru kolektivu "bez dospělých", který stejně jako za první republiky nutí své členy přebírat zodpovědnost za své činy. Celý děj se odehrává v reálných kulisách Prahy roku 2013, v prostředí, v němž se autor tou dobou pohyboval a mnohé peripetie hrdinů jsou tak inspirovány skutečnými událostmi. Každý panel se odehrává na zcela konkrétním místě a příběh se tak stává průvodcem po ohniscích mladé scény té doby. Další autentický prvek nabízí graffiti styly hlavních hrdinů, jimž propůjčili své rukopisy skuteční sprejeři. Svým formátem a knižním provedením odkazují Prázdniny na undergroundovou zinovou kulturu, především na komiksový časopis XRXMAG, jehož je autor redaktorem. Vcelku tradiční rozložení panelů zase konotuje komiksy Rychlých Šípů.


Třicetpět ro(c)ků v rocku

Popis není dostupný


Solitéry

Vasilij Vasiljevič Rozanov, ruský publicista, filozof, zakladateľ "postmodernizmu", dávno pred jeho vznikom na Západe. Základné prvky jeho svetonázoru sa sformovali už počas gymnaziálnych štúdií - vnútorná sloboda a protest proti autoritám a byrokracii, odstup od vonkajších udalostí, sebapozorovanie, neprítomnosť viditeľnej vôľovej cieľavedomosti. Rozanovský "postmodernizmus" sa veľmi živo prejavoval najmä v programových "mozaikových" prácach Solitéry (1912), Pominuteľné (1913) - tie sú obsahom knižky, a Spadnuté listy (opálka 1 a 2) (1913, 1915). Prezentované diela sú z posledného obdobia autorovho života a sú zároveň svojráznou psychologicko-duchovnou rekapituláciou života a tvorby spisovateľa, o ktorom rozanovovedec Alexej Nalepin napísal: "Rozanov je najtajuplnejšia, najprotirečivejšia talentovaná figúra v našej kultúre na hranici 19. - 20. storočia". Duchaplný lyrizmus a vynikajúca publicistika, šokujúca úprimnosť a groteskná buffa - to všetko sa premietlo do jeho diela. Metóda myslenia Rozanova je principiálne medzidisciplinárna a metahistorická. Obrovský význam Rozanova súčasníci oceniť nedokázali: pluralizmus jeho metódy pokladali za bezprincipiálnosť. Charakteristická je formulácia P. B. Struveho: "Veľký spisovateľ s obmedzujúcimi nedostatkami". Ale až po niekoľkých desaťročiach ruskí postmodernisti (Andrej Šiňavskij, Venedikt Jerofejev, Viktor Jerofejev a iní) sa prihlásili k nemu ako ku kultúrno-historickému zdroju vlastnej literárnej tvorby a svetonázoru.

❤️ Fanoušci

Zatím žádní fanoušci.

🔗 Sdílet na

🏷️ Tagy