Československo zrušilo šľachtické tituly už v roku 1918, jedným z úplne prvých (a dodnes stále platných) zákonov prijatých po vzniku štátu – zákonom č. 61/1918 Zb. z. a n. To však novej republike paradoxne nebránilo, aby vzápätí v rámci svojich štátnych vyznamenaní zaviedla aj hodnostný stupeň „rytier“. Dodnes pritom na území bývalého Československa prežívajú rôznorodé šľachtické spolky a rytierske rády – a dokonca zažívajú rozkvet. V médiách sa stretávame s označovaním republikánskych politikov titulom „kníže“ a medzi právnikmi sa diskutuje o aktuálnosti a právnom statuse storočného zákona o zrušení šľachtictva. V Maďarsku sa zas otvorene zdôrazňuje kontinuita s tisícročným kráľovstvom a v názve štátu sa upúšťa od označenia „republika“. Otázka právneho statusu šľachty, šľachtických titulov a rytierskych rádov sa tak aj dnes javí byť legitímnou a zároveň aktuálnou, a to aj v súčasnej Slovenskej a Českej republike – osobitne s poukazom na sté výročie prijatia zákona č. 61/1918 Zb. z. a n. (prijatý 10. decembra 1918). Publikácia má za cieľ zodpovedať túto otázku v porovnaní s obdobnými právnymi úpravami a aktuálnym stavom v najbližšom zahraničí, vrátane analýzy národnej a medzinárodnej súdnej praxe minulosti aj súčasnosti.

Zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti sa do slovenského právneho poriadku transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii. Cieľom Smernice, rovnako ako aj zákona č. 69/2018 Z. z., je zaistiť ochranu informačným systémom a sieťam pred narušením buď samotných technických zariadení, alebo údajov, ktoré sa v nich spracovávajú, alebo služieb, ktoré sa pomocou nich poskytujú. Zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2018 a jeho primárnym adresátom – prevádzkovateľom základných služieb a poskytovateľom digitálnych služieb – vznikajú povinnosti splniť požiadavky zákona najneskôr k 1. októbru 2018. Identifikačné kritériá základnej služby (a ich prevádzkovateľov) sú uvedené vo vykonávacom predpise (vyhláška NBÚ č. 164/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá prevádzkovanej služby). Digitálne služby a ich poskytovatelia zahŕňajú online trhoviská, internetové vyhľadávače a služby v oblasti cloud computingu, ktoré poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ, ktorá zároveň zamestnáva aspoň 50 zamestnancov a má ročný obrat alebo celkovú ročnú bilanciu viac ako 10 000 000 eur. Medzi povinné subjekty patria tiež Národný bezpečnostný úrad, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba, Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a Vojenské spravodajstvo, ale tiež iné orgány štátnej správy.Štvorčlenný kolektív autorov, ktorý pripravil prvý podrobný komentár k zákonu č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, zahŕňa ako akademických, tak aj praktizujúcich právnikov a odborníkov na technologické otázky kybernetickej a informačnej bezpečnosti.

Predkladaná publikácia predstavuje výber najvýznamnejších ideových iniciatív. Zámerom zostaviteľov je oboznámiť študentov práva s dedičstvom politickej, právnej a sociálnej filozofie a zároveň poukázať na konfrontáciu rôznych stanovísk a na rozličné štýly myslenia a spôsoby argumentácie. Učebné texty majú oboznámiť študentov práva s autentickým textom z vybraných diel, a tým prispieť ku kultivácii ich myslenia a k prehĺbeniu poznania rozmanitostí myšlienkového vývoja právnej, politickej a sociálnej filozofie.

Popis není dostupný