Štefan Lazorišáksa narodil 25. 10. 1959 v Košiciach. Po maturite na gymnáziu v rodnom meste odišiel študovať jadrovú fyziku na České vysoké učenie technické do Prahy. Štúdium prerušil a už sa k nemu nevrátil. Istý čas sa pohyboval v prostredí pražského undergroundu. Po návrate do Košíc začali vznikať začiatkom 80. rokov jeho prvé texty. Ukážka bola publikovaná v českom samizdatovom časopise Vokno (1986). Je jedným zo zakladajúcich členov OF_VPN v Košiciach. V rokoch 1991 – 1992 usporiadal v Košiciach tri konferencie na témuZločiny komunizmu. Publikoval vo viacerých denníkoch a v časopisochPamäť národaaSlovenské pohľady. Je spoluautorom televízneho dokumentárneho filmuStretnutie s organom(2007), napísal publikáciu o lustráciách a Novembri 1989 pod názvomKarneval revolúcie(2011), románVeľká hra v meste(2011), noveluKoniec služobnej cestys básňamiDenník nezvestného(2015), noveluÚstav(2016) a zbierku básní a úvahVysypané z topánok(2019). V roku 2021 spolu s Tiborom Kočíkom zostavil publikáciuAugust 1968aKošice. Je tiež autorom monografie o perzekvovanom dramatikovi a novinárovi Alexandrovi Reis Francistym s názvomOsud skrytý v kufríku(2022).RománPríbeh bez konca(2024) je druhým dielom trilógieKruhy osudu. Prvým je prózaVeľká hra v mesteo životných osudoch neznámych ľudí na pozadí významných dejinných udalostí v jednom slovenskom meste. Posledná časť trilógie s názvomFederalistije zatiaľ v koncepte. Autor žije a tvorí v Košiciach.Príbeh bez koncanás zavedie do jedného krajského mesta na východe Slovenska. Končia osemdesiate roky 20. storočia, no systémové opatrenia socialistického režimu sú stále tvrdé. Na vlastnej koži ich pocíti aj miestny doručovateľ tlače, ktorý sa náhodou stane súčasťou antirežimovej skupiny, čím sa odštartuje sled udalostí, ktoré nečakal a neplánoval. Príbeh sledujeme nielen očami doručovateľa, ale aj prostredníctvom postavy kapitána krajskej správy ŠtB Stacha, ktorý vstúpil do tajných služieb s istým osobným poslaním. Ako zamieša karty November´89? Život nie je čierno-biely, ani bývalí či budúci hrdinovia nemusia byť bez viny...