Stanislav Háber v zbierke poézie Administrátor hry len miluje vás už po niekoľkých stranách sprevádza desiatkami motívov, mozaikovou symbolikou a navonok rozbitým svetom, celý čas ale v skutočnosti zostávate stáť na jednom mieste - mieste miest -, z ktorého sa vylievajú, ale do ktorého sa aj vlievajú všetky poetické obrazy a obrázky autora. A navonok rozhádzané motívy padajú (a sem-tam aj zapadajú) do seba. Teda na jednej strane máte pocit, že básňami kráčate nevyšliapanou oblasťou básnika, ale zároveň si začnete uvedomovať, že vlastne stojíte na mieste miest a autor vám nenápadne posúva (pootáča) uhol pohľadu. Točíte sa na jednom mieste, zároveň ste však každú chvíľu kdesi inde. Súčasne sa pritom neotáčate (a nie ste otáčaní) len vo svete autora, ale tu a tam odbiehate aj do toho vášho sveta. Veď ono čaro čítania tu spočíva aj v jedinečnosti, keď prečítané z autora presakuje do čitateľa a synchrónne v ňom prebúdza jeho skúsenosť. Pretože Stano Háber nikdy nie je len autorom, ktorý píše iba o sebe, i keď miestami to tak navonok vyzerá. Jeho slová vám vždy podávajú ruku, aby ste si vyšli na krátky či dlhší fakultatívny výlet do nevyšliapanej oblasti. Aby ste zistili, že aj jeden život má v sebe ozaj tisíce ďalších a ďalších životov.
