Najkrajšie turčianske povesti Jozefa Tatára predstavujú čitateľsky príťažlivý a kompaktný celok, ktorého súčasťou sú okrem povestí aj odkazy na pramene a informátorov, slovník, ako aj poznámky k histórii sídel či ich chotárov. Pútavo spracované povesti z výnimočnej Turčianskej záhradky námetovo čerpajú z dávnych i nedávnominulých tradovaných ústnych podaní o vzniku sídel a ich zániku, o prírodných útvaroch, o vojnách, o zbojníkoch s dôrazom na jánošíkovskú tradíciu, o strašidlách a mátohách. Tematicky špecifické príbehy sú ovplyvnené nielen tradíciou duchovnej ľudovej kultúry, ale aj samotnými vlastnosťami Turčanov. Ambíciu čitateľsky zaujať má aj z pamäti regiónu vybraná pestrá vzorka rozprávaní o turčianskych zemanoch, šafraníkoch, olejkároch a remeselníkoch. Súčasťou literárneho obrazu o Turci a Turčanoch je množstvo bezmenných postáv, reálnych hrdinov a poverových bytostí.

Klasická pohádka z pera skotského novináře, dramatika a spisovatele Jamese Matthewa Barrieho. Všechny děti až na jedinou výjimku vyrostou. Tou výjimkou je Petr Pan. Nechtěl být nikdy dospělý, a proto zůstal navěky dítětem, aby si mohl pořád hrát. Žije na jednom ostrově v kouzelné a tajemné Zemi Nezemi. Jednou do Země Nezemě pozve také malou Wendy a její dva brášky Johna a Míšu. Nejdřív je naučí létat a pak s nimi odletí na svůj ostrov. Tam pak s Petrem Panem a jeho kamarády prožijí spoustu dobrodružství, když se Wendy stane princeznou, když bojují s krvežíznivými piráty a jejich kapitánem Hákem, když… Jenomže dětem se začne stýskat po rodičích a nakonec se přece jen vrátí domů…

Po úspešnej ,,Najkrajšej knihe Slovenska 2013" V rukavičkách z vlastnej kože prichádza na trh druhé spoločné dielo a generačná výpoveď názorovo blízkych umelcov, básnika Juraja Žemberu a výtvarníka Petra Uchnára, Rana po štepárskom noži Rímske a rýnske s rovnako vysokými ambíciami. Opäť ide o knihu určenú náročným čitateľom, milovníkom poézie a výtvarného umenia. Lásku, ľúbostnú lyriku knihy V rukavičkách z vlastnej kože vystriedal život vo svojej filozofickej hĺbke. Žembera aj v reflexívnej lyrike Rany po štepárskom noži zostáva verný kultivovanej vysokej poézii, založenej na imaginácii a bohatom vnútornom svete autora a jeho obraznosti, na silných obrazoch - metaforách. Obsahuje päť cyklov (Krajina do každého počasia, Rozpínavosť kože, Gombíkom do kominára, Prekročiť prah a..., V objatí letokruhov ebenu), inšpirovaných kúzlom a mágiou vesmíru, genius loci bermudského trojuholníka, antický aj súčasný Rím, Praha a trnavské juvenílie a to aj cez prizmu tvorby českých a slovenských básnikov a výtvarníkov: Jan Werich, Vladimír Holan, Josef Kainar, Jiří Trnka, Albín Brunovský, Igor Piačka, Júlia Piačková, Peter Uchnár, ale aj Federico Fellini a Dante Alighieri. Viacvrstvová poézia využíva celé inštrumentárium a register formy voľného aj viazaného verša, od krátkych tvarov po báseň, pásmo a sonet. Za pozornosť určite stojí zaradenie Juraja Žemberu do webovej viacjazyčnej literárnej antológie Babelmatrix a preklady básní z predchádzajúcej knihy, ako aj z knihy Rana po štepárskom noži do maďarčiny.

Súbor najkrajších ruských ľudových rozprávok pre malé deti, v ktorých prevažne vystupujú zvieratá a konajú ako ľudia. Deti v nich nájdu odpovede na otázky, aká je materinská láska (Vlk a kozliatka), láska k starým rodičom (Mášenka a medveď), prečo sa prefíkanosť nevypláca (Líštička s váľočkom), ale aj načo sú nám kamaráti (Drevený zámoček).