Druhá a záverečná časť druhého románu od Hiraxa. Menej halucinácií, viacej filozofovania, ale stále písané rečou ulice s množstvom svetla a lásky. Autor o knihe: "Láska sa nedá spútať ničím. Je to čistý cit. Láska nie je o žiarlení, vlastnení, výčitkách, posudzovaní, láska nepodozrieva, láska nič nevnucuje, láska má byť šťastím pre oboch partnerov, láska dáva priestor, láska nie je nefungujúci vzťah, láska je plynúca rieka, láska je sloboda! Ale v dnešnej dobe je všetko naopak. Neexistuje zlo či dobro, existuje len skutočnosť a stav veci. I hriech a peklo si vymysleli sami ľudia, aby sa mali čím strašiť. Život nie je boj, ako si mylne nahovára množstvo ľudí na svete, ale hra a učenie. Sme maličké kryštáliky, ktoré skladajú božskú podstatu(zabudnite, prosím vás, pri slove Boh na všetky dogmatickévyjadrenia rôznych cirkví, ktorým ide iba o moc a peniaze). Naše pády abolesti nie sú ničím iným ako rýchlovýťahy do našich duší. Všetky životné kopance sú prepotrebné látky, prichádzajúce k nám v prestrojení a motivujúce náš vnútorný rast. Každý jeden živý element vo vesmíre je tu pre niečo vyššie, aj keď si to ani neuvedomujeme. A s naším duševným vývinom rastie aj spoločné vedomie vesmírnej identity. Všetci sme bunky Boha, tak už prestaňme konečne spolu bojovať, podajme si ruky a objímime sa. Život je krásny, pochopme to už, aj keď možno práve plačeme." Hirax
