Taliansko stáročia pútalo pozornosť európskych umelcov. Vďaka antickým pamiatkam predstavovalo krajinu kultúrnej pamäti Európy s obdivuhodnou stredomorskou prírodou a úchvatnými vidieckymi i mestskými panorámami. Výtvarníci aj spisovatelia ho vnímali ako krajinu umenia s epochami renesancie a baroka. Pre hudobníkov bolo kolískou opery. Fascinácia Talianskom neobišla ani slovenských umelcov. Autor sa zameriava na 20. storočie a usiluje sa na reprezentatívnej vzorke umelcov (Mitrovský, Hrušovský, Blaho, Blühová, Hoza, Rolko, Beniak, Jégé, Benka, Petrašovič, Žáry, Dilong, Vesnin, Strmeň, Pudiš, Zmeták, Turčány, Želibský, Smrek a ďalší) zdokumentovať, že Taliansko bolo pre nich v tomto období veľkým zdrojom inšpirácie.

Kultúrny vplyv Paríža na slovenských spisovateľov a výtvarníkov, ktorí tam mali možnosť v priebehu 20. storočia absolvovať kratší alebo dlhší pobyt, bol veľký a mal priame dosahy nielen na samotnú umeleckú tvorbu, ale aj na zmeny v uvažovaní o úlohách a postavení kultúry a na samotný životný štýl viacerých slovenských umelcov. Spoločnou črtou bola evidentná snaha zúročiť nadobudnuté kultúrne skúsenosti v domácej slovenskej kultúre. Získané kultúrne vplyvy sa neredukovali len na oblasť umenia, ale prakticky na všetky oblasti každodenného života, v rámci ktorých bola významným aspektom snaha nadväzovať na francúzsky radostný a hedonistický prístup k životu. Kultúrny vplyv Paríža sa tak u slovenských umelcov mohol prejavovať vo svojej komplexnosti s presahom nielen do umeleckých sfér, ale aj do konceptov každodenného života. Vďaka výskumu zachovaných spomienok, korešpondencie a článkov môžeme na reprezentatívnom výbere osobností slovenskej literatúry a výtvarného umenia nahliadnuť do zákulisia týchto unikátnych kultúrnych a životných skúseností a pochopiť ich význam a prínos nielen pre samotných umelcov, ale aj pre modernú slovenskú kultúru.

Popis není dostupný

Popis není dostupný

Popis není dostupný