Predkladaná publikácia je rozdelená do dvoch zväzkov, Civiliný sporový poriadok Stručný komentár a Civilný sporový poriadok Judikatúra.Súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. júla2016 sa stali tri relatívne samostatné právne úpravy nahradzujúce pôvodnú právnu úpravu v ustanoveniach Občianskeho súdneho priadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov).Týmito zákonmi sú:- Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (z 21. mája 2015)- Zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (z 21. mája 2015)- Zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (z 21. mája 2015) V porovnaní s Občianskym súdnym poriadkom, teda teraz platná právna úprava rozčleňuje konanie súdov na sporové konanie, nesporové konanie a preskúmanie rozhodnutí orgánov štátnej správy.Predložená publikácia venuje pozornosť zákonu č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Problém aplikácie judikatúry súdov nespočíva iba v povinnosti rešpektovať judikatúru súdov, ale aj vo vymedzení samotného pojmu "judikatúra súdov".Ustanovenie § 23 zákona č. 757/2004 Z.z. ukladá súdu zovšeobecňujúce stanovisko zverejňovať v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky na internete. Uvedené môže nasvedčovať tomu, že za judikatúru je možné považovať iba také zovšeobecňujúce rozhodnutie, ktoré bolo zverejnené spôsobom predpokladaným uvedeným ustanovením zákona. Takýto výklad však nezodpovedá povinnosti štátnych orgánov zabezpečiť skutočnú a reálnu možnosť vo svojej činnosti zabezpečovať realizáciu princípov právneho štátu, čo v rozhodovacej činnosti súdov znamená naplnenie čl. 46 Ústavy a čl. 6 Dohovoru. V podrobnostiach to znamená napr. aj realizáciu čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., podľa ktorého každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. Preto v praktickej činnosti súdov to znamená aj viazanosť súdov so závermi rozhodnutí, ktoré je možné považovať za ustálenú súdnu prax, a to nielen odvolacieho súdu, ale súdov všeobecne.Z uvedených dôvodov sme, a to so zreteľom aj na výchovné účely, zaradili do publikácie aj rozhodnutia, ktoré síce sotva možno označiť ako "judikatúru súdov", ale môžu prispieť k zjednoteniu rozhodovacej praxe súdov.

Právna úprava Exekučného poriadku od jej prijatia prešla viacerými zmenami. Jednou z najpodstatnejších zmien je zmena uskutočnená zákonom č. 2/2017 Z.z. Zmeny uskutočnené týmto zákonom je vo viacerých smeroch možné označiť za zásadné. Toho dôsledkom je však aj to, že viaceré právne úpravy, ktoré sa dotkli aj hmotnoprávnej úpravy, nie vždy tejto hmotnoprávnej úprave zodpovedajú. Domnievame sa, že procesná právna úprava je iba snahou o realizáciu hmotnoprávnej právnej úpravy. Preto treba jednotlivé ustanovenia vykladať predovšetkým z hľadiska cieľov hmotnoprávnej úpravy. Zo znenia zmien je zrejmá aj snaha v maximálnej miere podriadiť činnosť súdneho exekútora kontrole. Nie vždy však výkon kontroly zodpovedá postaveniu súdneho exekútora ako osoby štátom určenej a splnomocnenej na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov, ktorá je pri tejto činnosti nestranná a nezávislá, viazaná len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. To sa prejavuje najmä v zákone vymedzeným vzťahom k orgánom štátnej správy. Napriek určitým výhradám uvedeným vyššie je možné vysloviť presvedčenie, že teraz platné znenie bude znamenať pozitívne riešenie niektorých otázok. Najmä právna úprava trov konania a odmeny súdneho exekútora bude znamenať výrazné zjednodušenie rozhodovania. Za pozitívne tiež treba označiť zjednodušenie rozhodovania a procesného postupu exekútorov a exekučného súdu. Je však na diskusiu, ako navrhované zmeny prijme.