Popis není dostupný

Spisovateľ a publicista Ján Maršálek (1965) je autorom množstva časopisecky publikovaných príspevkov: básní, glos, úvah a recenzií. Knižne vydal niekoľko zbierok poézie, okrem toho kolekciu zamyslení Cesta k bráne (2014), apológiu Kristus prichádza (2018), ako aj úvahovo ladené dielo Spoločnosť bez svetla (2020), v ktorom hľadá odpovede na najzávažnejšie otázky súčasnosti. V knihe Útek z Babylonu uvažuje o problémoch našej doby vo vzťahu k minulosti aj možnej budúcnosti, píše o stave našej spoločnosti z hľadiska náboženstva, kultúry i politiky. Zväzok obsahuje kratšie aj dlhšie články či eseje, usporiadané do troch častí: Dom na piesku, Kultúra a antikultúra, Boj o vieru. Maršálkove texty vznikali na pulze dňa ako reakcia na viaceré problémy moderného sveta, ktorý podľa autora „nesie znaky druhého babylonského pomätenia“. S intelektuálnym espritom zdôrazňuje, že odtínaním duchovných a kultúrnych koreňov i na nás dopadá zlovestný tieň starovekej veže, ktorá sa stala symbolom pýchy, svojvôle a neporozumenia. A treba hľadať cestu nápravy, obrody, záchrany... Táto kniha, ako poznamenáva autor, chce byť „skromným príspevkom do rozpravy“ o súčasnosti poznačenej hodnotovým relativizmom.

Autor sa vo svojich predchádzajúcich zbierkach prejavil ako meditatívny lyrik, ktorému je blízka najmä poézia tzv. katolíckej moderny. V nich preukázal talent, sýtený modernou poéziou a inšpiráciami súčasného sveta. Nová Maršálkova zbierka obsahuje krehké básne, v ktorých každé slovko má presne stanovené a vyznačené miesto. Na jej adresu T. Križka napísal: Ján Maršálek hľadá slová ,smädné po hudbe', čím naznačuje, že hľadá syntézu, lebo hudba je syntézou, metaforou vyššieho poriadku, univerzálnej harmónie, čo má blízko k pomocným pojmom, akými sa usilujeme pomenovať Stvoriteľa. To preto i poézia chce byť hudbou, chce byť akoby zrkadlením či obrazom dokonalosti, túži po jednote krásy a pravdy".