Stopäť rokov od Viedenského kongresu až po podpis Trianonskej mierovej zmluvy môžeme pokojne nazvať aj slovenským storočím. Národ, ktorému predpovedali zánik, mal však oveľa viac vnútornej energie a schopností, ako sa na prvý pohľad zdalo. Aj v nežičlivých podmienkach, ktoré panovali v monarchii, sa dokázal prebudiť, striasť zo seba otrocké okovy a nastúpiť na cestu k novému životu. V priebehu stopiatich rokov sa Slováci dokázali povzniesť kultúrne, upevniť jazykovo i duchovne a hospodársky sa rozvíjať. Pritom museli podstúpiť mnohé zápasy o holú existenciu s predstaviteľmi iných národov, ako aj medzi sebou, stratili množstvo životov a preliali veľa krvi pre záujmy cudzích. No napokon dokázali, že Slovákom právom patrí miesto v rodine moderných európskych národov.

Bezmála tisíc rokov žili Slováci v Uhorsku. Spoločne s Maďarmi, Chorvátmi, Nemcami, Srbmi, Rumunmi a Rusínmi ho budovali aj bránili. Uhorsko bolo našou spoločnou vlasťou a v tomto multietnickom štáte prežili Slováci časy dobré aj zlé, doby slávne i hanebné. Napriek všetkému práve v Uhorsku sa zaradili medzi moderné európske národy.Kniha obsahuje množstvo historických reálií a faktov zo stredovekého a novovekého Uhorska, ktoré dokresľujú dobové umelecké obrázky aj historické rytiny. Živý obraz sledu udalostí od prvých Arpádovcov po rok 1918 zaujme všetkých milovníkov histórie.V súčasnosti vie verejnosť o našej spoločnej uhorskej minulosti len málo. Cieľom tejto knihy je zmeniť to.

Slovenské dejiny sú mimoriadne príťažlivé, poučné, zábavné, dynamické, tragické, zároveň však inšpirujúce, len ich treba spoznať. Kniha približuje dramatické a zložité obdobie našichdejín ohraničené rokmi 1618 – 1718. Sto rokov od vypuknutia tridsaťročnej vojny po definitívne zlomenie tureckej moci je naplnených mnohými tragickými udalosťami. Slovensko sa stalo jadrom okypteného Uhorska a ocitlo sa na hranici dvoch svetov,kresťanského a moslimského. Jeho obyvatelia s vypätím síl odolali viacerým náporom osmanských armád. Odohrávali sa tu neľútostné náboženské zápasy medzi katolíckym a protestantským táborom. V tom istom období sa domáca šľachta s podporou sedmohradskýchkniežat i Francúzska, Poľska, ba aj Turkov niekoľko ráz chopila meča, aby obhájila svoje slobody. Našich predkov nesužovali len časté boje, ale aj zhubné epidémie, prírodné katastrofy, neúrody, hlad a stále rastúce daňové povinnosti.No i cez panujúcu temnotu prenikli lúče svetla. V nesmierne zložitých časoch rástla vzdelanosť, na Slovensku pribudli dve univerzity, kolégium a viacero gymnázií, upevňovala sa kultúra slova a ducha. Ľudia sa dokázali prispôsobiť a ťažké roky našich predkov zocelili. Napriek vojnám, drancovaniam, kataklizmám a obetiam potvrdili životaschopnosť, preukázali obdivuhodnú vitalitu, odolnosť a v neposlednom rade plodnosť i životnú silu.

Popis není dostupný

Koľko detí bývalo v rodine?Kde ľudia žili?Používali sa vidličky a nože?Aké mená boli najčastejšie?Ako sa deti obliekali?S čím sa hrávali?Ako to bolo so školou? Poviem Ti, ako to bolo, ale aj zaspievam a zarecitujem. A nielen to, odhalím pikošky a zaujímavosti. Oživím zabudnuté hry Klnka klnka, Na slepé baby či Hoja, Ďunďa, hoja. A nezabudol som na Máriu Teréziu, našu panovníčku, na kyslú kapustu, ktorá patrila k častým jedlám, na prvé hračky, krpce, kedysi bežnú obuv, ani na tisíc ďalších vecí.A naučíš sa aj starú vyčítanku, aha:Ekete, bekete, cukota bé,ábri, fábri, domine,ekus, bekus, pumpa vlkus,aja, baja, bambus!

Popis není dostupný

Rok 1918 bol prelomovým v svetových dejinách. Skončil sa globálny konflikt, ktorý počtom obetí prekonal všetky doterajšie vojny v dejinách ľudskej civilizácie. Zanikli tri veľké európske monarchie (Rusko, Nemecko a Rakúsko Uhorsko) a euroázijská Osmanská ríša. Najväčšie politické a štátoprávne zmeny sa však odohrali v strednej Európe. Na troskách Rakúsko Uhorska vznikli nové štáty a aj pre Slovákov znamenal rok 1918 nevídaný zlom. Každý sa tešil z konca vojny, počas ktorej Slováci za cudzie záujmy obetovali 70-tisíc životov. I keď nostalgia za uhorskou vlasťou, hoci i macošskou, nebola medzi naším ľudom ojedinelým javom, každý očakával, že s mierom a novou česko-slovenskou republikou prichádzajú lepšie časy. Prvé dve desaťročia existencie Československej republiky však priniesli mnohým veľké sklamanie. Napriek tomu aj najväčší kritici pražského centralizmu a českej supremácie uznávali, že v štátnom zväzku s bratským národom českým sa Slováci prebudili k novému životu.

Takmer 400 rokov stálo na čele habsburskej monarchie 15 mužov a len jediná žena - Mária Terézia. V čase jej nástupu na trón panovalo všeobecné presvedčenie, že ríši, ktorú mala spravovať, zvoní umieračik. Nik tejto mladej vzdelanej žene nedával šance, že dokáže zmobilizovať sily monarchie. Nikto neveril, že odolá náporu niekoľkých európskych mocností. Stal sa však zázrak, mladá a pekná žena, navyše bez politických skúseností, dokázala uhájiť integritu ríše. Modernizačnými opatreniami a premyslenými reformami upevnila habsburskú monarchiu, vytvorila z nej centralizovaný, dobre riadený štát a za štyri desiatky rokov vladárenia prispela k zvýšeniu životnej úrovne obyvateľstva. Popri každodennom plnení štátnických povinností priviedla na svet 16 detí. V jej osobnosti sa snúbila manželka, starostlivá matka s vynikajúcou panovníčkou, a preto ju jej poddaní právom označovali za matku svojich národov.

Popis není dostupný

Popis není dostupný

Popis není dostupný

Popis není dostupný

Popis není dostupný

Popis není dostupný