Predstaviteľ staršej strednej generácie Ireney Baláž ponúka čitateľovi ďalšiu zbierku nazvanú Oheň v dlani. Autor má za sebou už niekoľko úspešných básnických kníh, v ktorých rozvíja tematické okruhy späté s problémami súčasného človeka, ale i celej modernej civilizácie vyznávajúcej vieru v technický pokrok a blahobyt ako cieľ tohto pokroku. Opakovane sa venuje motívu času, najmä osobného, subjektívne žitého a jeho naplneniu v každodennosti.

Ireney Baláž, básnik, publicista, recenzent, esejista a organizátor literárneho života, začal publikovať na začiatku 90-tych rokov v literárnych časopisoch. Debutoval útlou zbierkou intímne ladenej poézie Fresky (1996), po nej vydal zbierky básní Anatómia smädu (2000) a Prierez tmou (2004). Vo filozoficky, ale aj impresívne ladených básňach hľadá cez neopakovateľnosť okamihu zmysel ľudskej existencie, úlohu lásky a viery. Meditatívnym hlasom z básnického ústrania bez bombastických fráz podáva správu o živote dnešného premýšľajúceho človeka, o jeho hľadaniach, nachádzaniach, radostiach aj sklamaniach. Jeho básne sa prezentujú aj v rámci literárnych festivalov či autorských čítaní a preložili ich do ôsmich jazykov. Na margo Času hmatu Igor Hochel napísal: "Zbierka je skutočne zaujímavá, ponúka originálne videnie sveta v mikrosvete jednotlivca. Je lyrickou reflexiou o univerzálnych otázkach bytia, ktoré jednotlivca i ľudské spoločenstvo presahujú a zrejme ho nikdy neprestanú znepokojovať...".