Blažej Belák (1938)

Blažej Belák
CZ | EN

Zatím žádný popis

Seznam knih

Autor nemá žádné série


Scherzo amabile

V samom názve Scherzo amabile sa nádherne zrkadlí obsah i spôsob napísaného, ako aj špecifický prístup k téme, o ktorú sa autor chce deliť s čitateľom. Kritický, pritom dobromyseľný, nezatracujúci postoj k spoločenskej skutočnosti aktuálnych dní so všetkými jej konzekventno-nekonzekventnými prejavmi životno-rutinérskeho myslenia a konania s klapkami na očiach a na ušiach, dobrovoľného podriaďovania sa zabehaným konvenčným schémam, ba i samovoľného štrikovania a nadštrikúvania takých konvencií. Postoj úsmevný, ale karikujúci, postoj nezhadzujúci, ale s trpkými liečivými pilulkami. Možno nám ním a v ňom autor s láskou núka v liečiteľskom zámere i blahočinné placebo, lebo veď nie každý neduh si vyžaduje práve drastickú kúru. Blažej Belák má veľký dar reči, veľké srdce, dosť veľké na to, aby sa jemu (isto) a nám (aspoň by mohla trošku byť) drahá reč celá doň vošla a prebývala v nádhernom teplúčku. Lenže tento – niekedy tvrdohlavý a možno puristický obranca čistého jazyka zrazu v prítomnej zbierke ľahučko naskakuje na hojdacieho koníka hovorovosti a doslova nás na ňom húpe, kolíše, rozmaznáva. Schopnosť nájsť príbeh pre báseň a naopak báseň pre príbeh je ďalším darom muža s nevšednou optikou. Darom, ktorý si za roky aktívnej tvorby pestoval, cizeloval a vážil, súc si dobre vedomý jeho vzácnosti či ceny.


Slovenské povesti  Kňaží stôl

Klasické povesti z povodia rieky Bebrava zachytávajú oblasť od Trenčína, cez Bánovce n/Bebravou a Chynorany. Mimoriadne kvalitne napísané dielo majstra pera, ktorého poznáme aj ako autora Turčianských povestí a celého radu iných kníh.


Slovo robí človeka

Základom výberu Belákovej knihy Slovo robí človeka (vydal Spolok slovenských spisovateľov, 2015) sú glosy uverejňované  v Slovenských národných novinách v rokoch 2005 – 2009 a v revue  Kultúra a Kultúra slova v rokoch 2009 – 2013. Zaoberá sa praktickými otázkami jazyka a jazykovej kultúry. Autor sa opiera o publikovanú odbornú literatúru a v jednotlivých glosách rozoberá rôzne aspekty fenoménu jazyka, ktorý ako tvorivý nástroj sám využíva, preto sú jeho krátke literárne útvary trefné, presné a užitočné pre praktickú činnosť. Pretože práve v praxi – pri používaní jazyka v printových médiách, v televízii a rozhlase, v politike, v reklame s dopadom na jazyk používaný radovým občanom – sa v dnešnej dobe robia prehrešky, na ktoré treba upozorniť a dať ich aj do pozornosti odbornej verejnosti, aby sa hľadali spôsoby na ich systematické odstraňovanie, aby jazyk, ako dedičstvo národa, ostal čistý a nedeformovaný. Kniha ponúka aj veľmi zjednodušený, ale aj veľmi praktický „slovníček“ jazykových prehreškov s paralelne uvádzanými správnymi či aspoň vhodnejšími slovami a slovnými spojeniam. Belákove glosy mali v čitateľskej verejnosti priaznivý ohlas, preto je predpoklad, že verejnosť privíta aj sumárne dielo tohto autora.


Slovenské povesti

Popis není dostupný


Príbehy a povesti z Turca

Popis není dostupný


Kamenné Vráta

Popis není dostupný


Hrnčiarovo pole

Kniha známeho slovenského spisovateľa Blažeja Beláka Hrnčiarovo pole obsahuje pätnásť poviedok – pútavých príbehov týkajúcich sa rôznorodých životných situácií človeka s časovým rozpätím od povojnových čias až po súčasnosť. Človek v epickom priestore Blažeja Beláka je konfrontovaný vždy s komplikovanou realitou, v ktorej nachádza spravidla východisko, ak sa pridržiava hodnôt korešpondujúcich s kresťanským svetonázorom. Belákove prózy v kontexte jeho epického diela sú svojím spôsobom modernistické a možno ich zaradiť napríklad do príbuznosti neskorých Jarošových prác. Belák si však udržiava jemný odstup od zobrazovanej reality a dbá na vytváranie svojskej atmosféry, v ktorej sa odohráva ten-ktorý epický príbeh. Na margo knihy básnik Teofil Klas napísal: „Zbierka Belákových poviedok je čosi ako prehliadka strateného, ale i nájdeného času. Zo všetkých sa zračí vyhranený autorský mravný postoj. Nájdeme tu niektoré podstatné znaky toho, chvalabohu, už minuvšieho obdobia skarikované – pritom bez preháňania, veď sme to zažili – do podoby, ktorá je nám, jeho súčasníkom, totiž dôverne známa a ktorú si sčasti neradi pripomíname: pretože je nám (veď už aj vtedy bola) bytostne cudzia (ibaže sme si veľmi nevedeli pomôcť). Cez všetko preniká, ako úsmev cez slzy, svetlo pravdy“.


Ežo Vlkolinský

Popis není dostupný

❤️ Fanoušci

Zatím žádní fanoušci.

🔗 Sdílet na

🏷️ Tagy