Kniha voľne nadväzuje na titul Tatove odkryté dejiny, v ktorom autorka spracovala príbeh otca, historika Pavla Dvořáka a svojho brata Jakuba, úspešného fotografa. Keď po bratovom náhlom smrteľnom ochorení najbližší už vyčerpali všetky možnosti na jeho záchranu, spoznala zblízka jeden z najobávanejších medicínskych odborov, s ktorým sa spája najviac predsudkov. Presvedčila sa, že paliatívna medicína ani zďaleka nie je len o smrti a umieraní. Výsledkom je pútavá knižka, neraz dojímavá, no určite nie depresívna, a zároveň priekopnícka. Obávanú tému podáva prostredníctvom príbehov vlastnej rodiny a priateľov. Dôverne približuje aj medicínske prostredie, prácu lekárov a sestier, ktorí sa snažili a snažia, aby paliatívnu starostlivosť dostal každý, kto ju potrebuje. Na Slovensku to zatiaľ nie je samozrejmosť.
